Gabriel Knight: Sins of the Fathers

Recenzia hry

Za hriechy našich predkov musíme trpieť a platiť krvou, aspoň to sa snaží naznačiť legendárna adventúra od Sierry Gabriel Knight: Sins of the Fathers. Hra Gabriel Knight má výborný dej, ktorý je rozdelený do 10 dní a skvelú hororovú atmosféru a niet sa čomu čudovať - hra je inšpirovaná rovnomenným filmom Alfreda Hitchcocka.

Hráte za Gabriela Knighta, ktorý žije v Los Angles, vlastní obchod so starožitnosťami a teraz sa rozhodol vypátrať príčinu rituálnych vrážd voodoo. Prvé dni nie sú ničím výnimočným, no časom ste začali zažívať zvláštne veci a hororová atmosféra stúpa. Vo svojej výprave začnete lov v Los Angeles, no nakoniec sa dostanete do Európy a Afriky. Počas celej hry viac záhad vyriešite, viac objavíte a príbeh je vždy komplikovanejší. Väčšinu záhad odhalíte na samom konci, no niektoré zostanú nevyriešené – otvorené pre vašu predstavivosť a logické myslenie.

Technické spracovanie je jednoznačne výborné (na svoju dobu). Za zmienku stojí predovšetkým hudba, aj keď skutočné kvality ukáže Robert Holmes až s druhým dielom s väčšou možnosťou rozvíjať melódie z MIDI v GK1. Každé miesto má svoju špecifickú tému a soundtrack sa ľahko počúva aj samostatne. Grafika mierne zaostáva za súbežne vydaným QFG IV, no stále sa je na čo pozerať. Obtiažnosť je vysoká. Či už je to tým, že dej sa nepohne, ak neskúmate nejaký predmet alebo sa na niečo nespýtate, je to aj tým, že vďaka mierne „neostrému“ konceptu vizuálneho dizajnu sa nevyhnete pixel-huntingu . Pozitívnym zistením však bolo, že sa nekoná žiadne zdĺhavé blúdenie po miestnostiach, ako sme zvyknutí z vtedajších adventúr a namiesto toho sa pri výbere miesta na mape okamžite prenesiete dovnútra.

Hĺbka príbehu, detaily, celková atmosféra podporená výbornými postavami a dialógmi by pokojne stačila na skvelý film, napokon pri hraní som myslel na filmy ako Angel Heart alebo Had and the Rainbow. Vďaka slušnej hrateľnosti sa hra stala jednou z najväčších klasík adventúr.