Blood

Recenzia hry

Krv pozoruhodná to tekutina, ktorý koluje v našich žilách (aspoň u väčšiny z nás) a vďaka ktorej môžeme šmatlať po tomto krásnom svete, skrátka žiť. Všeobecne sa hovorí, že je vzácna a nenahraditeľná, nu čo teda priatelia, vezmime si vedrá, naberačky, bandasky aj termosky a poďme si nabrať podľa priania a gusta, v tejto 3D akciu je krvi dosť pre všetkých a možno ostane aj kúsok do zásoby.

V roku 1997 nás dovtedy neznámy tím vývojárov z Monolith Production obšťastnil novú 3D akčnou hrou, ktorá je postavená na proslulé známom Built Enginmu, ktorý bol prvýkrát využitý pri tvorbe hry Duke Nukem 3D. Autori odkúpili licenciu a rozhodli sa, že svoje úchylné JA prevedú na monitory našich počítačov v podobe hry, ktorej dali názov Blood. Myslím že toto jednoduché slovo je vskutku veľavravné.

Problematika deje je tak jednoduchá, ako len môže u tohto žánru byť, aspoň tak nebude zbytočne odvádzať našu pozornosť od akčného besnenie. Vymyslite si v podstate čo je libo a ak Vám do toho sadne banda prejdených, sfanatizovaných mníchov, horda nemŕtvych a potoky krvi, máte to správne story. Len tak pre úplnosť a pokoj duše: Neznáma sekta Vám uniesla ženu a Vy máte za úlohu túto sektu zničiť a Vašu ženu, čo? ... no čo asi? ... oslobodiť! Táááák a je to vonku.

Už začiatok hry samotný nás zľahka upozorní, že je niečo tak trochu inak - sme zvyknutí na všeličo, ale väčšina hier tohto typu, teda 3D nárezov začína podľa zaužívaného scenára: na jednom mieste v jednom čase žil bol náš Hrdina, A on spasí celý svet v prípade hry Blood začíname od kvetov. Áno, náš udatný hero sa ako znovu ožil vysápe zo svojho vlastného hrobu a so slovami "I live again" popadne do ruky vidly a ide sa na "vec". Spočiatku mierne zmätený hráč si po niekoľkých krokoch môže v praxi vyskúšať, k čomu že tie vidly sú vlastne dobré a že pracovníci JRD zďaleka nedocenili ich skrytý potenciál. Týmto však výpočet trochu nekonvenčných zbraní nekončí a vedzte, že k tejto téme sa ešte raz vrátim ...

... teraz mám na muške technické spracovanie, ktoré taktiež stoja za pozornosť, je totiž na veľmi solídnej úrovni, či už berieme do úvahy na svoju dobu detailne spracované textúry, možnosť vysokého rozlíšenia (až 800 na 600 pixelov), alebo v tom čase menej vídané a pomerne zložité efekty (napr. možnosť vidieť skrz vodnú hladinu). Aj zvukový sprievod nás uisťuje o úchylný zvrhlých kvalitách, či už máme na mysli hlášky, Hèiky a smrteľné agónie nepriateľov, efekty zbraní, či herné podkres ako taký, všetko nás uvádza do tej správnej krvavo-ponuré atmosféry, v ktorej duchu sa točí celá táto hra. Ale aby som Vás moji milí dlhšie nenapínal, prezradím Vám najsilnejší stránku tejto hry: tým je dizajn, štruktúra a variabilita jednotlivých úrovní. Množstvo lokácií, ktoré navštívite a ich prepracovanosť až vyráža dych a dodnes je sa nad čím kochať. Pri svojej krvavej púti návštevou krematórium, železničnú stanicu, prejdete sa vlakom, pobavíte sa v cirkuse, pôjdete do baní, do zámku a navštívite aj samotné peklo, ktoré je samo o sebe koncentrovanú nechutnosti, pričom logika a architektúra (ak sa dá to takto nazvať) jednotlivých levelov je navýsosť prepracovaná a nenechá Vás na pochybách, že autori si s touto lahôdkou vskutku vyhrali. V číslach vyjadrené: sú tu pre Vás celkom štyri epizódy po siedmich úrovniach, z ktorých každá je inak tematicky zameraná. Keď mu spomeniem už v predchádzajúcom odseku nadhodenej zbrane, je nutné podotknúť, že fantáziou nebolo prešetrovalo a k obveselenie našich čiernych duší tu máme zaujímavý arzenál, medzi ktoré patrí aj menej obvyklá voodoo bábika, pištole na svetlice a trebárs i kombinácie zapaľovače so sprejom, aneb urob si plameňomet. V prípade pocitu neúčinnosti Vašich zbraní skúste použiť čarovnú kláves X, ktorá spustí akýsi druhý (totálne vyhladzovacie) mód a začnú sa diať zaujímavé veci (avšak s rizikom, že po Vašej muníciu sa len zapráši).

Nepriateľov sa teda Neľakajme a ak už sme u nich, tak je dobré spomenúť ako na tom sme po tejto stránke, teda množstvo je dosť variabilné a všetko záleží na voľbe obtiažnosti, čo sa počtu druhov nepriateľov a hávede týka, mohlo by to byť aj lepšie . Na druhú stranu tu okrem spomínaných zombíkov a najazdených mníchov máme aj klasické pavúky, lietajúce netvory a stvory, exhumované mäsiarov sa sekáčiky na mäso, a celkom originálne chodiace ruky, ktoré si k nám prekliesnili cestičku z Adamsovej rodiny. Do toho všetkého primiešajte aj extra bossa na konci každej epizódka a máme hrubý zoznam indivíduí za sebou. A že ste to Vy, podelím sa s Vami o malú hernú perličku: pri troche šikovnosti a šťastia sa niekedy stane, že zombie nám po svojej smrti zanechá na pamiatku svoju hlavu as tou si potom môžete začutat skvelý nemŕtvy futbalček Klabzubova jedenástka by chrochtala blahom, vrátane pána Basse.

A ako sa postupne trmácíme celou touto podivnú recenzií, ocitáme sa na samom konci az Vašich začervenaných očí veštím, že by ste uvítali aj nejaké to resumé tak teda, Blood je hrou ktorá Vás určite zaujme svojou neskrývanou brutalitou, ponurú až strašidelnú atmosférou, ako lahodné korenie pôsobí zaujímavé zbrane, skvele navrhnuté úrovne a hlavne výborná hrateľnosť, vrátane možnosti hry po sieti, ktorú si trúfam označiť za vydarenú. Pre odreagovanie sa čas od času z úst hlavného hrdinu vyvrhne nejaká tá veselá hláška, alebo komentár, ktorý Vám trochu povolia stuhnuté tváre a Vy sa tak môžete smelo púšťať do ďalších a ďalších levelu ...

Trochu úmyselne som sa v recenzii vyhol porovnaní s hrou Duke Nukem 3D a to hlavne z toho dôvodu, že by som sa potom z večného porovnávanie snáď ani nedostal k meritu veci. Pre všetky ostatné: Blood je jeden z mnohých klonov tejto spomínanej legendy a právom sa radí medzi tie najvydarenejšie, teda neváhajme a pusťme sa do toho, cesta je ďaleká ... 

Recenzoval Anonym – 1. apríl 2014