Face Off!

Recenzia hry

Tvárou sa! je celkom dobrý hokejový simulátor, kde si okrem klasického hrania hokejových zápasov zahráte aj pästné súboje. Tvárou sa! neuzavreli dohodu o licenčných právach s vedením NHL, takže mená všetkých hráčov a tímov sú vymyslené. Výhodou je, že názvy tímov a hráčov sa dajú meniť, takže si ich môžete všetky ľubovoľne premenovať. Ako som povedal, nie je to len o hokeji, môžete bojovať na ľade a môžete hrať podľa rôznych pravidiel – realistické pravidlá, uvoľnené pravidlá alebo žiadne pravidlá (nech sa začne masaker). Hra obsahuje aj nejaké drobné možnosti na trénovanie, môžete upravovať jednotlivé formácie, nastavovať taktiku, ale v prvom rade ide o hokej. Môžete si vybrať buď priateľský zápas, odohrať celú ligu, alebo ísť priamo do play off a pokúsiť sa vyhrať Stanley Cup.

Tvárou sa! ponúkal hneď v úvodnom menu niekoľko zaujímavých možností, ktoré séria od EA dlhé roky neponúkala a niektoré možnosti na PC nikdy neponúkali. Okrem obligátnej voľby, ako dlho bude trvať tretia tretina, ste si mohli vybrať aj to, koľko hráčov bude hrať (jeden na jedného, traja na troch alebo päť na päť), tiež ste si vybrali, koľko bude pískať rozhodca (všetko, iba fauly alebo nič okrem gólov), aká bude rýchlosť a náročnosť hry, či chcete použiť shot-cam a bitky a ak ste hrali vo dvoch hráčoch, či budete hrať proti sebe alebo spolu ako tím.

Hra ponúkala možnosť odohrať iba jeden zápas alebo celú sezónu. Nedalo sa teda hrať len play off. Už pred začiatkom zápasu bolo možné upravovať jednotlivé formácie a dokonca aj celé stratégie. Najdôležitejšie však bolo, že vo Face Off ste si mohli kompletne prepísať všetky mená – hráčov aj klubov. A veľa chalanov to samozrejme využilo. Aj doma bola GHL, ako sa súťaž v tejto hre nazývala, upravená na českú extraligu, ktorú doplnilo niekoľko najlepších tímov z nižšej súťaže. S kamarátmi sme sa snažili upraviť súpisky pre aktuálny ročník NHL či reprezentačné výbery. Ale aj pôvodné súpisky mali niečo do seba. Minulý mesiac som išiel s kamarátom z mladosti na pivo a nejako sme sa porozprávali o Face off! a hneď vyhodil trojicu mien Bojer, Maher, Carpenter, čo boli hádam centrá Los Angeles, jedného z najsilnejších tímov celej hry.

Keby niečo, tvárou sa! na svoju dobu vynikala, vtedy to bola hra pre dvoch hráčov. Na jednej strane hru bez problémov ovládali dvaja ľudia pri jednej klávesnici, keď prvý hráč mal klávesy okolo písmena S a druhý hral na numerickej klávesnici. Okrem pohybových kláves sa všetky ostatné akcie ovládali iba jedným ďalším klávesom. Ak ste mali puk v držaní, prihrávali ste puk ťuknutím a držaním smeru a strieľaním pri držaní. Ak váš hokejista nebol pri puku, poklepal, aby si povedal o prihrávku, alebo sa pokúsil obrátiť súpera o puk, pričom držal ruky s hokejkou, ako keby robil krosček. Vtipné boli najmä situácie, keď jeden z chalanov, ktorý nemal puk, stlačil akčnú klávesu a jeho driblujúci hráč jazdil po ľade ako tank a kosil všetko, čo mu stálo v ceste (vrátane rozhodcu). Vždy nás bavilo, že hoci to bolo vždy jednoznačné, niekedy ho rozhodca vylúčil za držanie, inokedy za podrazenie a podobne. Zvláštnosťou na rozohrávke bolo, že ak ste mali ofsajdy, spoluhráči sa dostali k puku vo vašom obrannom pásme, pričom ste sa s hráčom motali niekde v súperovej tretine, takže ak ste ťukli prihrávku a spoluhráči vás počuli, mohli zmeniť polohu hokejistu, ktorého ste ovládali, a prihrávka zmenila smer počas cesty k nájdeniu vášho hráča.

Tvárou sa! veľa zostarol. Vo svojej dobe to bol ale skvelý hokej a vďaka skvelému multiplayeru sa ho oplatilo občas zapnúť aj po tom, čo vyšla prvá NHL.