Spear of Destiny

Recenzia hry

Keď id Software v roku 1992 vyvinul Wolfenstein 3D (s modelom distribúcie shareware od Apogee Software), boli tak zaskočení úspechom hry, že v tom istom roku vyvinuli a vydali Spear of Destiny. Spear of Destiny má iný príbeh, ale rovnaký engine. Ten istý hlavný hrdina – spojenecký agent William J. (alias BJ) Blazkowicz – infiltruje Norimburský hrad v nových misiách, aby ukradol Hitlerovu kopiju osudu, o ktorej sám Hitler verí, že mu zabezpečí neporaziteľnosť vo vojne.

Okrem starých známych nepriateľov z Wolfenstein 3D (stráže, vojaci SS, dôstojníci, psy a nemŕtvi mutanti) na vás počas hrania čaká päť nových bossov (Trans Grosse, Barnacle Wilhelm, Ubermutant, Death Knight a Angel of Death). Nepriatelia majú vylepšenú AI (prispôsobujú cestu pohybu novým miestam, do ktorých sa dostanú, ak vás prenasledujú), textúry sú detailnejšie a budete počuť nové zvukové efekty a niekoľko pridaných skladieb. V hre fungujú rovnaké cheaty ako vo Wolfenstein 3D a pribudli aj nejaké nové.

Čo sa týka prechádzania samotnými levelmi, autori sa nevyhli množstvu bludísk. Buď som si už zvykol na logiku autorov alebo zmätok levelov v Spear of destiny nie je taký divoký ako vo Wolfovi, no nijako som sa nestratil a dokonca som párkrát zdolal aj par level. , čo sa mi v šiestej epizóde s Wolfom stávalo len ojedinele. Z pohľadu blúdenia slúži autorom ku cti, že tajomstvá sú tentokrát naozaj len tajomstvá a žiadne z nich neobsahuje kľúč potrebný na ďalší postup. Navyše, tajomstiev je tentokrát naozaj veľa a hru som dohral s výrazne horšou percentuálnou štatistikou ako Wolfa.