Dizzy: Prince of the Yolkfolk

Recenzia hry

Ehm... Išlo vajce na vandrovku. Koniec. Aj tak môže Dizzy pôsobiť pre nezasvätencov. Je to na prvý pohľad ťažké uveriť, ale táto hra sa stala kultovou a spolutvorí historický mainstream adventúr. Dizzy o ktorom je reč vznikol v roku Pána 1986. Niekto v Codemasters zrejme príliš dlho vymýšľal hrdinu do novej hry, alebo mu horel termín, neviem si vysvetliť, ako sa totiž inak mohla zrodiť obskurná myšlienka oživiť vajce, zaobstarať mu údy, tvár a klobúk a poslať ho zachraňovať svet. Dizzy si však z reality nič nerobil a ako roky ubiehali, postupne vyšlo 15 (slovom pätnásť) dobrodružstiev Indiana Vajíčka a na jedinej fansite, ktorú som kvôli spresneniu informácií navštívil, som našiel 29 mutácií, či pokračovaní hry od fanúšikov. Možno sa z odstupom času zdá detinské kotúlať sa s vajcom po rozprávkovej krajine a pomáhať jej obyvateľom, no mnoho desiatok tisíc ľudí má na to opačný názor. Poďme sa pozrieť prečo:

Technická stránka (Eggus Columbus): Dizzymu jednoznačne len a len pomohla. Na svoju dobu precízne spravená grafika (milá, farebná, detailná), akurátna hudba, dobrá hrateľnosť a nastavená obtiažnosť zo všetkých strán podporujú oddychovú, no nie nudnú adventúru. Pamätám si, že keď som Dizzyho hral (1990) na mojom C64, bola to jedna z 2-3 hier, ktoré ma dokázali ‘zakusnúť’ a nepustiť kým ich nedohrám. Dizzy patrí k tzv. ‘jednorázovkám’ – to znamená, že si hru spustíte, máte niekoľko životov, a keď ich miniete, game over, nahrať odznova. Žiadny SAVE, waypointy, help, nič. Hraj ako vieš. Dizzy ma vlastne priviedol k hardcore gameniu...

Príbeh je jasný – zlý čarodejník Zaks uniesol vašu milú (-.-) a vy to musíte napraviť. Samozrejme by to nebol certifikovaný zlý čarodejník, keby popri tom len tak na okraj neurobil aspoň malú mrzutosť každému obyvateľovi Yolkfolku. To vám však hraje do karát, lebo za napravenie neplechy vám obyvatelia vykonajú službičku, či podarujú predmet. Poprí adventúrovaní je ale Dizzy plošinovka. Veľakrát treba čosi preskočiť a neskydnúť sa (neprísť o život), čo vás udržuje aj pri triviálnych úlohách neustále v strehu.

Celá hra sa dá síce (keď už viete čo kde je a na čo) prejsť za 20 minút, na prvý krát to ale určite bude viac hodín. V Dizzym bol ešte gamebuilding v plienkach, takže logické premýšľanie sa dá nahradiť vytrvalosťou, alebo metódou všetko-na-všetko. Keďže hra je však predsa len určená primárne pre mladšie ročníky, môžu aspoň pri zákyse napraviť usilovnosťou, čo nevedia inak. Celkovo Dizzy vychádza z porovnania s podobnými hrami výborne a to je konečný dôvod, prečo sa vajce s klobúkom radí po bok Guybrusha Threepwooda, Indiana Jonesa, Doralicy, či Brandona.

Recenzoval Anonym – 1. apríl 2014